6. Dezember 2006 in Slovensky
Pápe Benedikt XVI. a Bartholomaios I. uverejnili vo tvrtok na obed spoločné vyhlásenie KATH.NET dokumentuje toto vyhlásenie v slovnom znení
Istanbul (www.kath.net)
Vo tvrtok na obed podpísali Pápe Benedikt XVI. a Patriarch Bartolomaios I. spoločné vyhlásenie. Pri spoločnom stretnutí vo tvrtok bolo toto vyhlásenie prečítané najprv vo francúzkom jazyku a potom v angličtine a na koniec oboma podpísané.
KATH.NET dokumentuje toto vyhlásenie v slovnom znení, vo vylepenom úradnom preklade:
Toto je ďeň, ktorý učinil Pán, plesajme a radujme sa z neho! (alm 117,24 LXX )
Toto bratské stretnutie medzi nami, medzi Pápeom z Ríma Benediktom XVI. a vysokým cirkevným hodnostárom Bartholomaisom I., je Dielo Boie a v určitom zmysle dar, ktorý On pre nás urobil. Ďakujeme dárcovi kadého dobra, ktoré nám opäť poskytol v modlidbe a opätovnej jeho dobrote nau radosť nad pocitom bratskej jednoty a obnovenia zväzku s výhľadom do budúcnosti v dokonalej pospolitosti a k vzájomnému vyjadreniu sa.Tento záväzok vyplíva s vôly Pána náho a tie naej zodpovednosti ako pastierov v Cirkvi Kristovej. Nech je toto nae stretnutie pre nás povzbudením a znakom, tie isté pocity a predstavy bratstva, spolupráce a vzájomnej pospolitosti s podelením sa v ochote a pravdivosti medzi sebou. Duch Svätý pomôe nám pripraviť veľký ďeň dokonalej obnovy, keď a ako to Pán Boh chce. Potom budeme schopný sa skutočne radovať a plesať.
1. S vďačnosťou sme spomínali naich blahoslavených zosnulých predchodcov, ktorí ukázali svetu dôleitosť jednoty, svornosti a razili cestu na ktorej my v dennom cirkevnom ivote s rozhovorom a modlidbou k nej dôjdeme. Pápe Pavol VI. a Patriarch Athenagoras I., ktorí putovali do Jeruzalema, teda tam kde Jei Kristus pre spásu sveta zomrel a vstal zmŕtvych, sa stretli tie tuná v Phanáre a v Ríme. Zanechali nám spoločné vyhlásenie, ktoré odvtedy nestratilo a dá sa povedať, e ete zdôraznilo cenu, e skutočný láskavý rozhovor o vzťahoch medzi ľudmi a oboma Cirkvami musí byť podporovaný a inpirovaný s tým aby v dokonalej vernosti k jedinému Pánu Jeiovi Kristovi a vzájomnom repektovaní oboch tradícii ( Tomos Agapis, 195 ). Taktie sme nezabudli na obojstranné návtevy Jeho Svätosti Pápea Jána II. a Jeho Vesvätosti Patriarcha Dimitriosa I.. Práve pri príleitosti návtevy Pápea Jána Pavla II., teda pri jeho prvom stretnutí vetkých kresťanských Cirkví, bolo vyhlásené spoločné ustanovenie spoločnej teologickej komisie rozhovorom medzi Rímsko-Katolíckou a Ortodoxnou Cirkvou. Táto komisia má v mene naej Cirkvi za cieľ obnovu dokonalej jednoty. Čo sa týka medzicirkevných vzťahov Ríma s Konstantinopolisom nemono zabudnúť na oficiálny cirkevný akt, ktorý tie staré cirkevné kliadby ktoré po stáročia negatívne pôsobili na vzťahy medzi naimi Cirkvami k zabudnutiu odsúdil. Doteraz sme ale nevyčerpali z tohoto aktu vyplívajúce pozitívné dôsledky na ceste k dokonalej jednote ku ktorej má prispieť spoločná komisia podstatným podielom. V tejto súvislosti napomíname naich veriacich k modlidbe a prispieť k účinnému vykonávaniu rozhodujúcich konaní.
2. Pripomenuli sme si s veľkou radosťou, e spoločná teologická komisia sa nedávno v plnom počte stretla v Belehrade, pričom sa mohla teiť veľkej srbskej pohostinnosti ortodoxnej Cirkvi. Po niekoľkoročnom preruení, ktorej príčinou boli viaceré ťakosti, mohla zase komisia pracovať v priateľskom duchu. Tým, e sa zaoberala témou Konciliarita a Autorita v Cirkve v miestnej, oblastnej a veobecnej perspektíve, tým vstúpila do fázy skúmania príčin ekklesiologických a kanonistických následkov sakramentálnych pováh Cirkvi. Táto fáza umoní vysvetlenie určitých základných otázok, ktoré sa javia ako sporné. Ako v minulosti tak aj teraz chceme presvedčivo podporovať komisii danný úkol a jej členov sprevádzať naimi modlidbami.
3. Ako pastieri v dnenom svete máme prednostné postavenie k hlásaniu Evanjelia. Toto poslanie choďte teda a učte vetky národy ( Mt 28,19 ), je aj dnes plne aktuálné, dokonca aj v tradičných kresťanských krajinách. Okrem toho nemôme ignorovať zosilnené vystupovanie Sekularizmu, Relativizmu a Nihilizmu zvláť v západnom svete. Toto vetko vyaduje znovu zosilnené hlásanie Evanjelia, ktoré ja dneným kultúrnym zámerom prispôsobené. Nae tradície sú pre nás dedičstvom, ktoré si medzi sebou delíme, verejne prejavujeme a máme ich stále aktualizovať. Preto musíme posilňovať nau spoluprácu a nae spoločné svedectvo pred vetkými národmi.
4. Cestu do europskej únie sme ocenili pozitívne. Priekopníci tohto významného a odváneho podujatia určite nezabudnú zohľadniť vetky stanoviská, ktoré zohladnia ľudské práva, zvláť náboenskú slobodu ktorá je dôkazom záruky a repektovania pred kadou inou slobodou. Pri kadom podnete zachovať jednotu a chrániť meniny pri zachovaní ich kultúrnych a náboenských tradícii. Na vetkých úrovniach v Európe musíme oproti druhým náboenským skupinám a ich kultúrnym podieľom ostať otvorení, spojiť nae sily o udranie naich koreňov, tradícii a kresťanských hodnôt, aby sme zachovali úctu k dejinám, k budúcej európskej kultúre a tak prispeli k hodnotným ľudským vzťahom na vetkých úrovniach. Ako by sme si nemohli v tejto súvislosti nevimnúť tých prvých mučeníkov a na mieste náho stretnutia prehliadnúť iariace kresťanské dedičstvo počínajúc slovami apotolských dejín o osobe svätého Petra, apotola vetkých národov? Na tomto mieste sa stretli poslanie Evanjelia s tradičnou antickou kultúrou. Toto stretnutie bolo veľkým prínosom k naemu spoločnému kresťanskému dedičstvu, zostáva stále aktuálné a v budúcnosti prinesie skoro nové plody, ktoré k zvestovaniu Evanjelia a naej jednote budú na prospech.
5. Nae pohľady smerujú na tie oblasti dneného sveta, kde ijú kresťania a na ich ťakosti s ktorými sú konfrontovaní, zvláť hlad, vojny a terror, ale tie aj rôzne formy vykorisťovania chudobných, prisťahovalcov, ien a detí. Sme vyzvaní spoločne sa zasadiť za repektovanie ľudských práv pre stvorenia podľa Obrazu a Rovnosti Boej ako aj sa zasadiť za hospodárský, spoločenský a kultúrny vývoj. Nae teologické a morálne tradície sú solídnym základom pre spoločné hlásanie a jednanie. Predovetkým chceme zdôrazniť, e zabíjanie nevinných v mene Boom je zločinom proti Bohu a proti ľudskej dôstojnosti. Musíme sa vetci zaviazať k obnove ľudských hodnôt a za ochranu ľudského ivota, kadého jedného ľudského ivota.
Zvláť nám na srdci leí mier na Strednom Východe, tam kde ná Pán il, trpel, zomrel a zmŕtvych vstal a kde po stáročia ije veľký počet naích kresťanských bratov. Pálčivo túime, pre tých ktorí tam ijú, po mieri v tejto zemi, za posilnenie obdivuhodného spoluitia rozdielnych ľudových skupín, ich cirkví a rozličných náboenstiev. Podporujeme preto medzi kresťanmi vývoj bliích vzťahov a úspech hodnoverného dôsledného vnútronáboenského rozhovoru za cieľom boja proti kadej forme násilia a diskriminácie.
6. Dnes chceme zreteľne upozorniť na negatívne následky pre ľudstvo a na veľké nebezpečie pre ivotné prostredie a celkové tvorstvo, ktoré prináa so sebou neobmedzený ekonomický a technologický pokrok. Povinnosťou nás, ako náboenských vodcov, je posmeliť a podporiť vetky snahy k ochrane toho čo Boh stvoril a prispieť k tomu, aby sme tento svetový priestor zanechali pre budúce pokolenia v takom stave, aby v ňom mohli normálne iť.
7) Nakoniec sa s naimi mylienkami obraciame na vás vetkých veriacich naích Cirkví na celom svete, Biskupov, Diakonov, Mníchov a Mníky, muov a eny, ktorí sú v slubách Cirkvi a vôbec na vetkých pokrstených. V Mene Boom pozdravujeme druhých kresťanov a ubezpečujeme, e sa za ních modlíme a sme vdy pripravení k vzájomnému rozhovoru a k spolupráci. Pozdravujeme vás vetkých slovami Apotola vetkých národov: Milosť vám a pokoj od Boha, náho Otca, i od Pána Jeia Krista. ( 2 Kor 1,2 ).
v Phanari, 30. novembra 2006
Benedikt XVI.
Bartholomaios I.
© 2006 www.kath.net