10. Dezember 2006 in Slovensky
Zpráva českého kňaza Vladimíra o návteve Pápea Benedikta XVI. v Turecku
Istanbul (kath.net)
Do istanbulskej rímskokatolícke katedrály Svätého Ducha sa vstupuje veľkýmdomom z jednej z hlavních ulíc tvrti Harbije. Vstup celkom príznačný pre mnohé kostoly v Istanbule - evokujúcej doby rímskej ríe pred Ediktom milánským.
Pred pol deviatou prichádza na nádvorie ekumenický patriarch konstantinopolský sprevádzaný potleskom. O pár minút neskorie vstupuje Svätý Otec spolu s ním hlavnou loďou Je nás tu síce asi tisícovka, ale prejavy nadenia, potlesk a známé skandovanie "Benedetto" so svojou intenzitou ľahko doplňujú neprítomnosť i ostatních istanbulských kresťanov. Niektorí sledujú prenos v kostole sv. Antonína v centre mesta.
Svätý Otec po úvodnom liturgickom zahájení v tureckom jazyku vítá vetkých prítomných. Po mene patriarcha Bartolomeja nasleduje dlhý potlesk.Vidím mu do tváre. Je dojatý. A teraz priiel Benedikt XVI. "objať svojho brata", naplniť hlavné poslanie svojej cesty, ktoré týmito slovamy pred jej začiatkom vyjádril.V tejto chvíli zjednotení - v najposvätnejom mieste budovy - s zhromadeným miestnej katolíckej Cirkvi.Táto jednota je vyjadrovaná v liturgii: U na začiatku sa grécke Kyrie eleison stáva naou spoločnou invokáciou na modlitby vo svetových jazykoch, ako zpieva chór. Vzápätí latinským Gloria in excelsis Deo odpovedáme aklamaciou na text starovekej liturgickej modlitby, znovu zpievame so zborom v různych rečiach: Letničné predzvestné bohosluby. Svätá oma je slúená ku cti Ducha Svätého a Benedikt XVI. v kázni hovorí, e chce v téjto katedrále jemu zasvätené "zvolávať na vetky jeho dary". Pripomína, a to zvláť zneje silne v tejto zemi mučeníkov, ktorých línia siaha a do dnených dní ku kňazovi zavradenému v Trabzonu, "mnostvo svedkov Kristovho evanjelia, ktorí nás povzbudzujú ku spoločnej práci na jednote vetkých účedníkov v pravde a láske."
Svätý Otec hovorí o krásnom obraze Cirkvi, ako o ňom píe svätý Pavol, o "budove z kameňov vzájomne spojených, priloených jedných k druhým, aby vytvorili jedinú budovu, ktoréj hlavným kameňom, na ktorom vetko spočíva je Kristus.
Zvláť po svätom prijímaní, intenzívne v tomto tisícovom, avak rodinnom zhromádení, vnímám onú niternosť stretnutia s Jeiom. Na Ňom stojí ná ivot. Teraz sme aj viditelne spojení s hlavou Cirkvi. Tuná vo vnútry budovy uprostred islámskeho sveta sme rodinou Boích detí, povolaných dozrieť: neiť pre nás samých, pre nae spoločenstvo, ale ako povedal Svätý Otec: "vykročiť s naimi ťakopádnosťami a naimi nedostatkamy na cestu, která vedie k jednote, neustále jednať s ohľadom na dobro vetkých...".
Spoločne vykročili Pápe Benedikt XVI. s patriarchom Bartolomejom z katolíckej katedrály Ducha Svätého za zvučného zpevu Christus vincit, Christus regnat, Christus imperat. Katolícký veriaci vychádzali z najvnútornejieho priestoru celéj stavby, ktorým je osobné prijatie Spasiteľa Jeia Krista vo svätom prijímaní.
Na rohu ulice, potom čo sme preli tretím policajným zátarasom, na nau kňaskú skupinku mávali z otevrených dverí obchdíku dvaja pekári: "Papa! Pôjde tadeto?" Zostúpil som po schodoch a dal prvému obrázok Panny Marie, aj druhý s vďačnosťou natihol ruku...
P.Vladimír Mikulica, CC
Foto: (c) kath.net
© 2006 www.kath.net